Daniel Kováč: Po ôsmych mesiacoch trénovania som sa dostal až na majstrovstvá sveta v chôdzi
Z cyklu Svet podľa Michelle
Daniel pochádza z Tvrdošoviec a venuje sa atletike. Konkrétne chôdzi. Je to reprezentant Slovenskej republiky na 20km a 50km. K chôdzi sa dostal v roku 2016, keď sa Matej Tóth stal v Pekingu majstrom sveta v chôdzi. Matej ho inšpiroval.
Mal komplikované detstvo. "Je nás 12 súrodencov. Môj ocino zomrel, keď som mal tri roky. Mamina to nezvládla, tak nás siedmich musela dať do detského domova. Po troch mesiacoch sa moja mamina postavila na nohy a vzala nás z detského domova. To som mal deväť rokov. Na detský domov spomínam veľmi zle. Snažím sa vymazať si všetky spomienky, lebo to bolo naozaj najťažšie obdobie môjho detstva."
Danko však aj napriek ťažkým podmienkam, neostal pri sebaľútosti a začal so športom. "Boh mi dal talent na vytrvalosť a v tom sa zdokonaľujem.
"Povedal som si, chcem robiť chôdzu. Nevedel som ale, čo to všetko obnáša. Čas, financie, stres... Ale jednoznačne som si za tým išiel. Vedel som, že Mateja Tótha trénoval môj terajší tréner Peter Mečiar. Ozval som sa mu. Najskôr ma nechcel zobrať, lebo som mal zlé referencie zo školy. Bol som zlý žiak. Neposlúchal som profesorky. Neučil som sa dobre. Mal som zlé výsledky.
Ale ja som bol neodbytný. Neustále som mu vyvolával, písal som mu maily, smsky. Tak povedal, že príď na tréning do Nitry. A ako sa hovorí - prišiel som a už som neodišiel..."
Daniel už naozaj neodišiel a keď mal 15 rokov, Peter Mečiar sa stal jeho trénerom. Danko trénuje od pondelka do nedele. Trénuje rýchlosť či vytrvalosť. Keďže pochádza z Tvrdošoviec a tréningy boli v Nitre, bolo preňho finančne náročné cestovať. Tréner mu pomáhal. Keď Daniel neprišiel na tréning, tréner mu požičal na cestu. Takto to pokračovalo tri mesiace. "Tréner videl, že mi to ide a že to v hlave nastavené ako cieľ. On mi po troch mesiacoch vybavil internát v Nitre.
Po ôsmich mesiacov sa sen stal skutočnosťou a splnil som limit na majstrovstvá sveta do Kene do Nairobi. To som ani neveril, že sa mi to podarí tak skoro. Bol to môj prvý životný úspech. Som vďačný najmä môjmu trénerovi že ma vedel na každý tréning pripraviť fyzicky aj psychicky a rodine za to, že mi verili a robili všetko preto, aby som mal dobré podmienky."
Daniel je nižšieho vzrastu, čo ma veľmi prekvapilo, pretože som si myslela, že chodec musí byť vysoký. "Mám nevýhodu, lebo všetci tí chodci sú vysokí nad 180cm a ja mám 160cm. Takže kým ja spravím jeden krok, oni spravia tri. Ich krok má 75cm a môj 40cm. Takže tých krokov musím urobiť viac. Idem rýchlejšie. Čo je samozrejme vyčerpávajúce."
Keďže je to vyčerpávajúcejšie, premýšľam, čo mu pomáha, keď je na trati a prestane vládať. "Chodím 20 km vkuse a sú tam aj drobné krízy. To prekonám vtedy, keď sa nevzdám. Neopustím sa v hlave. Nesmiem si povedať ani myšlienkou, že to nezvládnem. Keď príde kríza, tak na jednom kilometri spomalím, a na inom pridám. Spomeniem si na to, kde som vyrastal a čo práve robím a že to robím preto, aby som sa mal v živote lepšie."
Tento šport mu dal veľa skúseností, možnosť cestovania, adrenalín... Dokonca sa stretol aj s Matejom Tóthom.
"Mal som možnosť sa s ním byť tri mesiac na sústredení v Juhoafrickej republike. Bol mi aj sponzorom dvoch tenisiek, za čo mu ďakujem. Tiež mi pomohol pri jednom grante, kde som mohol získať o tisíc do štyritisíc eur. Natočil video, v ktorom sa mi prihovára a vyhral som tých štyritisíc eur, tak som mohol ísť na sústredenie. Som mu strašne vďačný. Nevzdávam sa a makám, aby som bol taký ako on."
A Daniel naozaj maká. Môže sa pochváliť oceneniami z majstrovstiev Európy, bol na Európskom pohári či majstrovstvách sveta. Chcel by pokračovať v tom, čo robí a stať sa profesionálnym športovcom. "Cieľ je. šancí mám dosť. Dúfam, že to využijem. Chcel by som hlavne sám sebe dokázať, že mám na to dostať sa na majstrovstvá sveta dospelých a mám na to uspieť tam."
Michelle Kubištová
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín
