Daniel Richter: Vždy som mal také cítenie, že chcem ochraňovať slabšie strany. Posilňovať ich práva
Z cyklu Svet podľa Michelle
Daniel pochádza z Holíča. Študuje právo. Najviac sa našiel v ústavnom práve. Je predsedom Občianskeho združenia Gympel pomáha. Veľmi rád rozpráva a riadi sa tým, že z každého problému sa dá komplexným spôsobom "vykecať".
Pre štúdium práva sa rozhodol, lebo je to o spravodlivosti. "Aj keď tak právo nie vždy vyzerá. Vždy som mal také cítenie, že chcem ochraňovať slabšie strany. Posilňovať ich práva. Už od siedmej triedy som vedel, že chcem študovať právo. Ale to že som to vedel, neznamená, že to nemám spochybňovať."
Keďže sa z každého problému vie "vykecať", z akého najväčšieho sa mu to zatiaľ podarilo? "Mal som jednu skúšku. Počas skúškového máš najzákladnejšiu vec len jednu - nie učiť sa, ale vybrať si správneho skúšajúceho." Zaujímavá rada do života. " Tak som si vybral takú pani doktorku, ktorá má dve deti. To bolo vidieť, že ona bude unavená. Začala sa ma pýtať otázky. Ja že - ooo to je veľmi komplexná otázka, to by sme mohli riešiť takto, takto, takto... Keby mi dala jedu doplňujúcu otázku, hneď by som vyletel. Povedala mi, že keď ma videla písať si prípravu, do ktorej som nenapísal nič, lebo som nič nevedel, tak si myslela, že to bude FX. Ale vraj je vidieť že to tak dobre viem, že som si nič nemusel písať.
Ja sa velice rád učím veci, v ktorých vidím zmysel, ale aby som sa učil veci, ktoré do dvoch rokov zabudnem? V tom zmysel nevidím. A toto bol presne taký predmet."
Ako tak počúvam, Daniel sa v živote skutočne nestratí. Okrem toho, že je šikovný v škole, je šikovný aj vo voľnom čase V šestnástich založil Občianske združenie Gympel pomáha a ono naozaj pomáha. "Chodil som na gymnázium v Skalici a veľmi pekne ďakujem všetkým pedagógom za podporu. To vždy treba povedať. Pretože si stále myslím, že pedagógovia sú kľúčom k budúcnosti. Keď sa my mladí ľudia formujeme, ovplyvňuje nás výchova rodičov, prostredie - kamaráti a škola. Ten výchovno-vzdelávací proces, kde je práve tá výchovná časť kardinálna.
V Senici bolo podobné zduženie a tu chcem vyzdvihnúť práve silnú potrebu pozitívnych vzorov vo všetkom. Keď nie si dostatočne inteligentný, aby ti niečo napadlo samému, ale nájdeš nejaký vzor, ktorý ťa inšpiruje, rozhodneš sa urobiť niečo dobré vo svojom okolí a pomáhať riešiť problémy, ktoré má tvoj región. Tak som sa nechal inšpirovať združením v Senici a založil som združenie, ktoré malo slúžiť najmä, aby sa propagovala solidarita a aktívna dobrovoľnícka práca.
Najradšej som mal, keď sme chodili za seniormi do domova dôchodcov. Dokonca sme sa s nimi pretekali na vozíkoch. Oni sú tak strašne vďační, keď za nimi niekto príde. Je až neskutočné vidieť také silné emócie. My si to neuvedomujeme, ale prídeme tam raz za pár mesiacov a oni si to stále pamätajú, a potom sa o tom s nami ešte rozprávajú.
Okrem toho propagujeme silné myšlienky. Napríklad prostredníctvom sprievodných akcií počas výročia Novembra 89.
Tiež sme roznášali rúška. Ku koncu roka 2018 nás už bolo okolo tridsať, čiže rozniesť 15 tisíc rúšok sme zvládli za 5 dní."
Daniel sám seba nevidí ako niekoho, kto má veľké zásluhy na dobrom mene OZ Gympel pomáha. Myslí si, že každý človek robí len to, čo je správne a má potenciál pomáhať druhým. "Ja som tých ľudí nijako špeciálne nemotivoval. Bola potreba niečo spraviť, bolo to na dobrú a stačilo, že to odznelo v rozhlase. Ja som nemusel za nimi chodiť a kričať im na okná, že poďme pomáhať. Po tom rozhlase sa to spustilo ako taký domino efekt a ľudia sa sami pripojili. Preto si stále nemyslím, že na tom mám veľký podiel práce. Ja som bol vzor možno v tom, že som to robil najdlhšie. Mne bolo jedno, že začnem o šiestej ráno a skončím o ôsmej. Ale aj ja robím milión a päť chýba každý deň. Toto je len zvýraznená časť môjho života. Stále sa snažím len byť lepším a lepším."
Michelle Kubištová
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín
