Iveta Horváthová - výber z tvorby

Slza vytvára na mojom líci,

bludisko, po ktorom blúdi

pomaly kĺže v spleti sĺz,

steká mi po hrudi.

Z hĺbky duše,

ston uniká.

Strácam sa v špirále zlosti,

bolesť mnou preniká

až do špiku kosti.

Utiahnutá do útrob

ukrytých v temných častiach lesa

tiahnem svoju schránku k blízkemu stromu

schúlená v jeho koreňoch

k spánku ma kolíše

nežný vánok lesnej skrýše.

Vdychujem letné ráno,

po nočnej búrke niet ani stopy.

Cez závesy sa prediera lúč,

preciťujem vôňu rannej rosy.

Ostávam ležať

ukrytá v myšlienkach.

S hlavou v oblakoch si vychutnávam nemé ticho.

Nikam sa neponáhľam,

už v mojom živote niet miesta pre víchor.

Oddávam sa sladkému ničnerobeniu,

hľadím do diaľky,

vonku sa brieždi

a ja mám úsmev na tvári.

V noci si premietam spoločné chvíle,

hreje ma nádej,

aj zajtra dúha vyjde.