Jozef Facuna: Máme skúsenosť, že ak sa so žiakmi komunikuje v rómskom jazyku, klíma v triede je lepšia
Z cyklu Svet podľa Michelle
Jozef Vyučuje rómsky jazyk. Pochádza z Turian. Momentálne žije v Bratislave. Je to doktor sociálnych a pedagogických vied. Pomáha pedagógom aj žiakom na základných a stredných školách v oblasti motivácie dosahovať lepšie učebné výsledky.
"Snažíme sa žiakov motivovať prostredníctvom spoznávania rómskeho jazyka a kultúry, pretože si myslíme, že poznanie jazyka, ktorým od detstva rozprávame ,čo sa týka Rómov, je veľká motivácia poznať o svojej kultúre a o svojom jazyku. Realizujeme vzdelávacie aktivity, ktoré sú zamerané na učiteľov základných, stredných ale aj materských škôl. Okrem pedagógov sa venujeme aj asistentom a vychovávateľom. Motivácia je dôležitá. Človek nedosiahne, čo si kladie za ciele bez dostatočnej motivácie.
Na vzdelávanie žiakov z rómskych komunít je nedostatok škôl, ktoré by vzdelávali rómskom jazyku a v rómskej kultúre. Máme skúsenosť hlavne od pedagógov, že ak sú žiaci vzdelávaní, resp. komunikuje sa s nimi, v rómskom jazyku, tak je v škole lepšia klíma. Žiaci majú väčší záujem objavovať, vzdelávať sa."
Toto sú veľmi dôležité veci. Keď príde dieťa z rómskej komunity do školy, všetci naňho rozprávajú po slovensky. Ale slovenčina nie je jeho rodný jazyk... Čo ma však zaujíma je, či dieťa rozumie kodifikovanej rómčine. Pretože ľudia mi počas mojej práce často hovorili o tom, že aj tá kodifikovaná rómčina je pre deti z komunít cudzím jazykom.
"Rómčina bola kodifikovaná v roku 1971. Od vtedy prebehlo viacero výskumov a aktivít, ktoré podporovali rozvoj rómskeho jazyka. V roku 2008 prišlo k štandardizácii rómskeho jazyka. TO zahŕňa syntax, morfológiu, pravidlá rómskeho pravopisu... A čo sa týka dialektov, tak vo väčšine prípadov je ten dialekt podobný štandardizovanému jazyku, ktorým na Slovensku rozpráva viac ako 90 percent rómskeho obyvateľstva.
Pre deti z materských a základných škôl sa odporúča používať práve ten miestny dialekt. Popritom by sa mali učiť aj štandardizovanú rómčinu, aby mohli napredovať v zručnostiach v rómskom jazyku. Teraz je aj možnosť maturovať z rómskeho jazyka a taktiež je možné urobiť si štátnu skúšku z rómčiny napríklad v Prahe.
Ono to po formálnej stránke vyzerá, že tá štandardizovaná rómčina je iný jazyk, ale vlastne to tak nie je v praxi. Pretože zahŕňa viaceré dialekty, ktorými rozpráva väčšina rómskeho obyvateľstva.
Stáva sa mi, že mi ľudia hovoria, že pokiaľ neviem po rómsky, nie som Rómka. Ako to je? "Myslím si, že je to individuálne. Je to o tom, aký má človek vzťah k tomu etniku alebo národnostnej menšine. Je to na osobnom rozhodnutí toho človeka."
Gemer. Nikdy som tam nebola. Ako sa tam žije Rómom? A ako to mal Jozef so svojou identitou? "Tým, že pochádzam z Turian, čo je obec v okrese Martin a vyrastal som medzi Nerómami, ale vždy sme v rodine komunikovali po rómsky. Uplatňovali sme svoje zvyky a tradície, ktoré sú zaužívané u Rómov. Čo sa týka môjho detstva vyrastali som ako iné deti. Ukončil som základnú školu, potom strednú... Na strednej som začal uvažovať, čomu sa venovať. Keďže som od detstva cítil, že som z rómskej komunity a zúčastňoval som sa na rôznych aktivitách pre Rómov, keď som mal okolo devätnásť dvadsať rokov, premýšľal som, čo budem robiť ďalej. Mojou hlavnou myšlienkou bolo, že chcem pomáhať ľuďom, ktorí pochádzajú z chudobného alebo iného prostredia. Podarilo sa mi dostať na vysokú školu v Banskej Bystrici v odbore filozofia -špecializácia etika. Počas štúdia na vysokej škole som sa len tak čiastočne zaoberal vzdelávaním rómskej mládeže. Možno to bolo také šťastie, že v tom období sa vyskytli príležitosti, kedy som sa mohol zúčastniť rôznych akcí,i ktoré organizovali mimovládne organizácie pre rómskych študentov. To vo mne prehĺbilo myšlienku pomáhania ľuďom, ktorí pochádzajú z prostredia rómskej komunity."
Kedy teda prišiel ten zlom a Jozef si povedal, že bude učiť rómsky jazyk? "Mal som možnosť spoznať rómskych učiteľov, ktorí dodnes pôsobia na školách a bola to pre mňa motivácia ísť touto cestou, pretože kým som ich nespoznal, nevedel som, že je možnosť učiť rómsky jazyk na základných a stredných školách. Inšpirovalo ma na nich, že sú to vzdelaní ľudia, mali svoje postavenie a slovo v spoločnosti, dokázali a dokážu v nej robiť zmeny.
Mne sa darí veľmi dobre. Samozrejme, že sú isté veci, ktoré treba prekonať a riešiť, ale vo všeobecnosti môžem povedať, že aktivity, ktoré robiť chcem, robíme. A to je vzdelávanie učiteľov ako používať rómsky jazyk pri vzdelávaní detí z rómskych komunít. Som hrdý na to, že dokážeme napredovať a robiť zmeny aj vo vyučovaní rómskeho jazyka."
Aké sú Jozefove ďalšie sny? "Mojim snom je, aby na Slovensku bola apolitická vzdelávacia organizácia, ktorá by zastrešovala výskumnú činnosť v oblasti rómskeho jazyka rómskej kultúry. Takisto rôzne vzdelávania pre širokú verejnosť o tom, ako sa správať jeden k druhému, ako sa akceptovať a rozvíjať interkomunikačný dialóg u vzájomného porozumenia medzi rôznymi komunitami a národnosťami. Toto je mojim snom. Takže dúfam, že sa mi to podarí. Možno aj vďaka dlhodobej spolupráci s mojimi kolegami."
Michelle Kubištová
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín
