Z cyklu Svet podľa Michelle

2.časť - Vzdelávanie     

Máme tu pokračovanie nášho mudrovania. Tentokrát sa ťa pokúsim premiestniť na tú kávu k nám, aby si zistil, ako nahliadame na vzdelávanie.

Tomáš Matta hovorí, že vzdelanie neovplyvňuje len identita, ale aj to, s akými ľuďmi sa človek stretáva, či odíde zo segregovaného prostredia a uvidí nejaký iný svet. "Ja som mal najskôr negatívny a neskôr pozitívny stret s majoritou. Neskôr ma to okolie začalo vnímať ako rovnocenného človeka. Začali si ma vážiť a pýtať si odomňa rady. Pomohlo mi, že som mal kamaráta Neróma, s ktorým som sa posúval vpred. Na základe môjho správania ma nebrali ako Róma."

Ja som sa musela priznať, že na rozdiel od chlapcov som mala pozitívny stret so svetom majority. Pochádzam z malej dedinky, kde sa všetci poznajú. Bývala tam už moja babka s dedkom, takže obyvatelia z majority našu rodinu veľmi dobre poznajú. "Poznám však príbehy, kedy to Rómovia takéto ružové nemali. Len kvôli farbe pleti ich učiteľ zakopal. Zažívali veľa šikany, prejavov rasizmu." Ja som však v škole zažila presný opak: "Mala som učiteľa, ktorý ma učil dejepis. Doteraz sme spolu v kontakte a doteraz ma posúva vpred." Práve preto som sa rozhodla ako novinárka venovať sa najmä rómskej otázke a slovenskému školstvu. "Myslím si, že ak by každé dieťa malo možnosť spoznať takého učiteľa, mali by sme sa tu krajšie." Ale každá minca má dve strany a presne na tej istej škole, kde som spoznala svojho dejepisára, môjmu bratovi vynadala učiteľka do cigánov. "Ale treba sa s tým popasovať. Róm sa musí v tejto spoločnosti snažiť dvakrát viac. Pretože najprv musí zbúrať predsudok a až potom sa začne okolie sústrediť na jeho skutočné schopnosti. "

Špeciálne školy plné rómskych detí

Riaditeľka štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová hovorí, že sa na Slovensku veľmi nepočíta s tým, že deti majú rôzne potreby. "My vytvárame kategórie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a problémom je, že nám do týchto kategórií nespadajú všetky deti, ktoré by mali mať nárok na podporu vo vzdelávaní. Rómske deti sú jedna zo skupín, kde náš vzdelávací systém systematicky porušuje ich právo na vzdelávanie. Môžeme to vidieť na výsledkoch, ktoré rómske deti dosahujú. Môžeme vidieť, že každé štvrté dieťa vyrastajúce v rómskej lokalite, má diagnostikované mentálne postihnutie. Školy nevedia, ako pracovať s deťmi, ktorých materinský jazyk nie je slovenský. Musíme zmeniť celý ten proces, pretože až keď dieťa dostane diagnózu, dostane pomoc vo vzdelávaní ono a taktiež škola."

Riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová hovorí, že musia štandardizovať postupy pre deti, ktoré prídu s nejakou potrebou. "Pri rómskych deťoch je dôležité, najprv zistiť, v akom jazyku premýšľa dieťa, v akom rodič, z akého je socio-ekonomického prostredia. Až potom vybrať test, ktorý mu je dostatočne kultúrne citlivý. Potom sa nám nestane, že budeme mať špeciálne školy plné rómskych detí, ktoré tam nemajú čo robiť."

"Keď dieťa neoprávnene zadelia do špeciálnej školy, je to vlastne rozhodnutie o jeho živote bez neho." prízvukuje Tomáš Matta

"Je kľúčové, aby rómske a nerómske deti chodili do tej istej školy. Je to kľúčové aj pre nás ako pre spoločnosť. Pokiaľ my tých mladých ľudí stretneme až keď sa snažia dostať na trh práce, tak miera nedôvery voči nim zo strany majority bude extrémne vysoká. Keď chceme žiť v rozmanitej spoločnosti, tak tie deti sa musia stretávať už v základných školách," vysvetľuje Miroslava Hapalová.

Podľa Mikuláša Lakatoša je veľmi smutné, že sa deťom častokrát prihadzujú diagnózy bezdôvodne. "Teraz keď som častejšie v komunitách, vidím tie talenty. A tým nemyslím len šport, tanec či spev. Ale aj iné disciplíny a odbory, ktoré majú naštudované. A to v takých zlých podmienkach... Stačilo by im len podať pomocnú ruku a dať im príležitosť."

Osobne si myslím, že je potrebné zmeniť celý "triediaci" systém zadeľovania detí do špeciálnych škôl, pretože tie deti možno častokrát nemajú rozvinuté mäkké zručnosti, ale neraz vynikajú v mnohých iných, praktických zručnostiach potrebných na prežitie. "Máme veľa rómskych detí v špeciálnych školách, pretože neurobia testy. Ale akokeby sa nemyslelo na to, že to dieťa možno nevie správne držať ceruzku a poskladať nejakú skladačku, pretože to napríklad vidí prvýkrát v živote. Nemá ani normálnu podlahu nieto stolík na kreslenie. Ale to dieťa na druhej strane vie založiť oheň, vie sa postarať o svojich mladších súrodencov."

Odsudzujem segregované školy. Heslom Európskej únie, ktorej sme súčasťou, je "jednota v rozmanitosti". Prečo to porušujeme už od začiatku a to na školách? "Ak budeme spoločne vyrastať, začnú sa nám premiešavať kultúry. Keď už sa Neróm s Rómom začne hrať na pieskovisku a zistí, že on je síce len o niečo tmavší ako ja, ale nič zlé mi nerobí, tak keď bude dospelý a pôjde napríklad na diskotéku, tak nebude mať problém, ak tam stretne černocha, Taliana, Španiela alebo Róma. Pre rómske deti je to zasa dobré v tom, že uvidia ako žijú tie nerómske. Taktiež ak do školy príde dieťa z rómskej osady a bude sa cítiť prijaté, tak sa do tej školy bude tešiť a bude dosahovať lepšie výsledky."

Mosty medzi Rómami a Nerómami v školách

Viem, že neexistujú jednoduché a rýchle riešenia. Pomohlo by, ak by sa v obciach konali akcie, na ktorých by sa Rómovia mohli ukázať v lepšom svetle. "Taktiež je dôležité myslieť na to, ako to prebieha v rodinách. Možno majú rodičia nejaké zlé skúsenosti s Rómami a v takomto duchu vychovávajú aj svoje deti. Lenže to, že jeden Róm urobil niečo zlé, ešte neznamená, že to tak robia všetci." Tu je potrebná práca pedagógov: "Učiteľ by mal komunikovať s rodičmi a vysvetliť im, že nie je dobré mať čisto rómske triedy."

Tomáš Matta opisuje situáciu v Nižnej Myšli. "Sú tam čisto rómske triedy. Chodia tam deti z osady. V Nižnej Myšli je len základná škola. Špeciálna škola je v Gždani. Tam chodí väčšina Rómov z našej osady. Keď som robil sčítanie Rómov v obci, tak je tam okolo 62 detí a z toho 25 chodí do segregovanej školy v Gždani a možno 10 chodí na základnú školu v Nižnej Myšli. Čiže ten pomer je tam dosť malý. A tie úplne malé deti ani do škôlky nechodia."

"Keď dieťa neoprávnene zadelia do špeciálnej školy, je to vlastne rozhodnutie o jeho živote bez neho." hovorí Tomáš Matta z Košíc.

Rovnaké možnosti - realita, alebo sen?

Pri tejto otázke moderátora Daniela Bundu som sa musela pousmiať: "Každý z nás začína na úplne inej štartovacej čiare. Niekto začne na nule, niekto na mínus desať a niekto na plus desať. Je smutné, že to nezávisí od toho, aké má človek kvality. Ale závisí to od toho, ako vyzerá, v akej rodine sa narodil, či má jeho rodina finančné prostriedky, aby mu zabezpečila školu, či býva v oblasti, kde má školu blízko alebo musí cestovať a či na to cestové má."

Daniel Bunda pripomína, že Finančné prostriedky na štúdium dokáže poskytnúť Rómsky vzdelávací fond ( REF ), založený v roku 2005. "Aktuálne pracujeme v 16 krajinách v Európe. Podporujeme vysokoškolákov a zároveň cez náš grantový program aj deti v predškolskom veku a na stredných školách. V Európe sme podporili viac ako 7000 vysokoškolákov získať si vysokoškolské vzdelanie. Aktuálne podporujeme 50 stredoškolákov v rámci Košického a Prešovského kraja a tiež máme v programe 61 vysokoškolákov." hovorí národný facilitátor Nadácie REF Slovensko a poradca prezidentky Zuzany Čaputovej, Viktor Teru.

Mikuláš Lakatoš je štipendistom REF, a preto sa hneď s nami podelil so svojimi skúsenosťami. Tvrdí, že výhodou Rómskeho vzdelávacieho fondu je aj to, že fond poskytuje svojim štipendistom aj mentoring a tútoring. "Veľmi veľa mladých Rómov a Rómiek si neverí. Potrebujú človeka, ktorý by ich nejakým spôsobom podporoval v rozhodnutí študovať či už na strednej alebo vysokej škole. Tu je problém v pozitívnych vzoroch. Okrem peňazí ponúka aj kontakty medzi mladými. Možnosť spoznávať sa, vzájomne sa motivovať, posúvať sa."

Tomáš Matta, ktorý študuje tiež vďaka štipendijnej podpore z REF, prízvukuje, že fond prispieva k budovaniu vzdelanostnej štruktúry Rómov a Rómiek na Slovensku, "čo dnes dosť chýba. Taká tá stredná vrstva Rómov. Taktiež som sa mohol zúčastniť rôznych školení. Či už na rozvoj komunikačných zručností, spolupráca v tíme alebo ako sa predať na pracovnom pohovore."

Pokračovanie nabudúce...

Michelle Kubištová

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín