Natália Kubičková: Viera v to, že keď je zle, musí byť aj dobre, ma drží pri živote

Z cyklu Svet podľa Michelle

Je v treťom ročníku na psychológii. Chce pomáhať najmä deťom v detských domovoch a adoptívnym rodinám. Sama je z detského domova, preto vie, čím si deti prechádzajú. Tancuje latino a vďaka tancu spoznala svoju biologickú rodinu.

"Najskôr som študovala sociálnu prácu. Potom som si dala na rok pauzu, lebo ma to nenapĺňalo. Po roku som si povedala, že chcem pracovať s ľuďmi, chcem pracovať s psychikou. Veľmi sa mi páčila myšlienka, že v rámci psychológie sa viem dostať do detských domov, k rómskej otázke a viem pracovať s rodičmi, ktorí si chcú nejaké dieťa adoptovať alebo majú adoptované a potrebujú si nejaké veci odkomunikovať. Prečo si ľudia vedia ublížiť na základe farby pleti? Ako pomôcť deťom v detských domovoch? Ako pomôcť adoptovanému dieťaťu, ktoré sa pýta kto som, prečo ma moja biologická mama nechce?"

Prečo sa chce Natália zaoberať práve deťmi s detských domovov? "Ja sama som z detského domova. Sama som tam strávila nejaký čas, keď som bola ešte malé bábätko. Viem, aké je to mať tie otázky v hlave. Viem sa vcítiť do toho dieťaťa a viem mu pomôcť a poradiť. Nie len deťom, ale aj rodičom, ktorí možno tiež bojujú s tým dieťaťom a nevedia mu vysvetliť, odkiaľ je, ako sa to stalo... Prečo si nevybrať túto vec, keď som si to zažila?

Keď je dieťa adoptované, je to super. Má druhú rodinu. Má zázemie. Ale tie korene, tie gény tam ostanú. Tu je veľmi dôležité, ako ten rodič s tým vie pracovať a ako vie podchytiť dieťa a viesť ho tou cestou.

Ja mám skvelých rodičov. Tie vzťahy sú naozaj dobré, ale veľakrát som aj ja mala tie otázky - prečo som tmavšia - cítila som niekedy úzkosť, strach, smútok. Zle znášam dušičky, výročie smrti mojej maminy je pre mňa veľmi ťažké. Taktiež Vianoce, moje narodeniny... Áno, sú dni v roku, kedy mi je veľmi ťažko. Keď si predstavím, že toto prežíva malé dieťatko, ktoré to ešte nemá spracované dospelým mozgom, tak musí prežívať veľkú traumu. A ak sa ten rodič nevie vcítiť do toho dieťaťa, tak je to pre to dieťa ešte horšie. Moji rodičia boli perfektní v tom, že boli empatickí. Mamina nám hrávala divadielko s plyšovými postavičkami. Prišli plyšové postavičky do domčeka, zobrali si detičky, urobili si novú rodinu a žijú v Bratislave. Ja som si to odmalička rozprávala ako rozprávku. Mamina so mnou veľmi pekne pracovala. Hovorila mi, že moja biologická mamina je niekde v nebíčku a pozerá sa na mňa a moja biologická rodina je v osade v Sabinove a že raz keď budem veľká, tak tam môžeme ísť všetci spolu. Oni rešpektovali moju minulosť. To dieťa to potrebuje vedieť, aby sa s tým dokázalo vysporiadať."

Natália sa so svojou biologickou rodinou skutočne stretla. Celé sa to udialo vďaka tanečnej show... Išlo v nej o to, že bežní ľudia tancovali s celebritami a tancovali pre nejaký sen. Natáliin sen bola pomoc detskému domovu, v ktorom sama bola. Nakoniec sa jej a jej tanečnému partnerovi Lukášovi Latinákovi podarilo vďaka smskám od divákov, vyzbierať 16-tisíc eur. Z týchto peňazí v detskom domove vybudovali multisenzorickú miestnosť a detské ihrisko. A okrem toho, Natáliu vypátrala jej biologická rodina. "Facebook funguje, takže mi napísali správu a už to išlo samo... Cez Facebook som spoznala aj svojho biologického otca, súrodencov... Rozbehla sa cesta spoznávania minulosti.

Bola som sa za nimi pozrieť v osade. Konečne som spoznala svoju biologickú rodinu. Videla som maminu fotku, čo bolo pre mňa dôležité. Spoznala som babku, ktorá za mnou chodievala, keď som bola v dojčenskom ústave. Bolo to veľmi emotívne stretnutie, na ktoré spomínam. Mám príležitosť byť s nimi a spoznávať samú seba. Som s nimi stále v kontakte. Toto leto by sa malo zopakovať ďalšie, lebo môj biologický otec tam práve vtedy nebol, takže jemu a aj sebe ešte dlžím, aby sme sa stretli."

Neviem, sa úplne vcítiť do takejto situácie, preto ma zaujíma, či Natália necíti krivdu. "Mala som problém s biologickým otcom, ale pomaly sa to odpúšťanie uvoľňuje. Kebyže sa v tom moc hrabem, keby som sa trápila, nikam by som sa neposunula. Je super, keď človek prijme svoju minulosť, berie ju ako je a snaží sa z toho čo najviac vyťažiť a použiť to v zložitých situáciách. Samozrejme, že smútok za biologickou matkou tam je, ale zasa tu mám náhradnú maminu, ktorá mi je oporou. Naša rodina funguje a to je alfa omega. Tá náhradná rodina má s tým pomôcť."

Ako sa teda cítila, keď prišla za svojou biologickou rodinou? "Je to sranda, lebo ja som celý život čakala na to, aby sme sa spolu mohli stretnú. A keď to prišlo, tak ja som vôbec nevedela, čo mám robiť. Ja som bola totálne bez emócii a to bol šok. Zrazu sa okolo mňa postavili ľudia, ktorí mi boli strašne podobní. Videla som svoju sesternicu, čo akoby mi z oka vypadla. Sestru, boli sme jak dvojičky. Potom tam bol brat, má dvojičky. Má krásne biele zuby, krásne oči. Nádherný chlap. A zrazu som sa uvoľňovala a uvedomovala som si, že bože my sme fakt rodina! Hovorila som si, že aké je to zrazu príjemné."

Natália je bojovníčka. Prekonávať náročné situácie jej pomáha viera v to, že keď je zle, musí byť aj dobre.

Michelle Kubištová

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín