Teri Čikoš: Muzika, kultúra vždy spájala ľudí

Z cyklu Svet podľa Michelle

Teri je speváčka, herečka, moderátorka, skladateľka, pedagogička... Jednoducho, multifunkčná žena. Ako sama hovorí, doma sa cíti vo všetkom, ale v prvom rade je muzikant. Tento rok vyjde jej debutový album s názvom Dievča. Teri prijala pozvanie na koncert, z ktorého výťažok poputoval na pomoc Ukrajine.

"Pre mňa je dôležitý spev, ale ťahalo ma to do rôznych častí umeleckého sveta. Začalo to štúdiom herectva a tam som sa postupom času našla. Ja som z hudobníckej rodiny, takže vždy sa to ťahalo okolo tej muziky."

Jej brat Stevie Čikoš mal od začiatku jasné, že z neho bude hudobník. Dnes už má dokonca spoluprácu s Rytmusom. U Teri nebola od začiatku jasná cesta speváčky. "Ja som študovala na bulharskom bilingválnom gymnáziu. Venovala som sa viac učeniu a tú svoju umeleckú stránku som veľmi dlho držala v ústraní, až kým som v štrnástich rokoch nezažila šansónový koncert Jozefa Bednárika, kde bolo plno hercov. Potom som prišla na muzikálové predstavenie v divadle Nová scéna a keď som to tam uvidela, povedala som si, že toto je to, čo ja chcem robiť. A tak som sa dostala k profesorke spevu. Potom som sa dostala na konzervatórium, kde som najprv študovala herectvo. Začala to muzikálovým herectvom, potom mi učarovala činohra. Zo začiatku som začala s divadlom. V roku 2016 sa premiéroval v divadle Nová scéna muzikál Malý princ. V tom Malom princovi začala sféra skladania tej muziky. Maruška Magálová robila ten muzikál, ona je Kamily Magálovej vnučka a ona sa ma spýtala, či nezložím nejaké skladby do toho muzikálu.

Ja som si povedala, že pfu, ja a skladať? Teraz ani veľmi nespievam, skôr robím herectvo... Tak som si k tomu sadla a zložila som do toho muzikálu dve skladby. To predstavenie malo niekoľko desiatok repríz. Tam u mňa začalo skladanie hudby."

A od napísania dvoch skladieb sa Teri dostala až k tomu, že tento rok vydá cédečko. "O mesiac, možno o dva vznikne debutové cédečko, ktoré som skladala dva roky od mojej účasti v speváckej súťaži The Voice, tak som začala spolupracovať so speváčkou Janou Kirshner a spolu s Jozefom Šebom, s ktorým dodnes pracujem a vytvorili sme 12 skladieb z ktorých 6 alebo 7 je mojich autorských textov. Jedna je dokonca z filmu v Lete ti poviem, ako sa mám. Skladba sa volá anymore a je v spolupráci s Milom Táslerom.

Album začal písaním muziky. Potom som to dala niekomu textovať, ale nikdy sa mi tie texty nepáčili, pretože som si to predstavovala inak. Tak som to začala skúšať tiež. Zistila som, že to viem robiť aj nejako sama.

Inšpiráciu vždy čerpám z môjho života. Alebo zo života ľudí v mojom okolí. Ja sa snažím, aby moje skladby boli také, aby každý človek sa v nich vedel nájsť. Na tom albume bude 12 skladieb a keby 12 ľudí prišlo do tejto miestnosti a vypočuli by si to, tak každému sa aspoň jedna skladba bude páčiť. Je to multižánrové. Je tam jazz, je tam šansón, rocknroll, pop...

Tématika sa točí okolo lásky, ale nie takej tej lásky na prvú. Nie sú to také tie obyčajné skladby. Napríklad skladba Dievča - to je o sebaláske. Objavuje sa tam taký leitmotív, že aj keď dievča dozreje v takú dospelú ženu, tak stále v sebe cíti to mladé dievča. Skladba Letná to je taká nostalgická spomienka na moment, ktorý ste zažili a nemusíme to kategorizovať, že je to o láske. Je to taký nával emócii, ktorý hneď zmizne. Taktiež je tam pieseň o láske ženy k mužovi, ktorá sa ho nechce vzdať. Sú tam viaceré témy lásky a každá je iná. Nie len láska k človeku.

To cédečko sa bude volať Dievča, pretože vlastne charakterizuje dievčenskú časť môjho života. Charakterizuje moje dievčenské myšlienky. Je to taká čiara za tou časťou života."

To je krásne! Už len keď mi Teri rozpráva o tom albume, tak sa mi páči. Neviem sa dočkať, kedy si ho vypočujem. Ale čo tá titulná pieseň k filmu? "Jedného dňa som si čítala knižku. Milujem Jozefa Kariku ako spisovateľa. A zrazu mi cinkol mobil. O deviatej ráno. Na Instagrame mi písal Ivan Tásler: "Teri, čau! Hoď mi na seba číslo. Chcem ti zavolať." Ja som skoro dostala infarkt! Poslala som mu číslo. On je z Prešova a začal na mňa hovoriť jeho dialektom. Ja som mu nerozumela ani slovo. Ja som nevedela, či mám ísť niekam hrať alebo čo...

Povedal mi, že sa bude točiť jeden film a chce tam urobiť dievčenskú kapelu. Chce, aby ja som hrala na gitaru a spievala, aby Katka Knechtová hrala na bicie a Laura Jažková hrala na basu. Tak som išla točiť. Hrali sme tam tú dievčenskú kapelu.

O pár mesiacov mi volal Miro, Ivanov brat, že mi pošle skladbu a ja ju mám natextovať, naspievať a vo štvrtok to mám prísť nahrať k nim do štúdia. Ja som si myslela, že to bude hotová skladba, ale bol to len podklad. To nebola ani len melódia. Mala som štyri dni, aby som zložila muziku, text a naspievala to. A tak sa aj stalo. Nejak ma osvietilo. Ja keď som v strese, tak viem celkom rýchlo pracovať a prišla nejaká inšpirácia. Vo štvrtok som prišla do ich štúdia na Kolibe a nahrali sme to. Skladba je po anglicky a volá sa Anymore. Je po anglicky, lebo tento film bude vychádzať na Slovensku, v Čechách, v Poľsku aj v Rumunsku. Nechceli to predabovávať."

Aký to bol pocit, počuť a vidieť samú seba na veľkom plátne? "Bola som na premiére, ktorá vyzerá tak, sú tam pozvaní hostia, tí najdôležitejší ľudia, ktorí na tom filme pracovali sa postavia pred plátno. Poďakuje sa im, niečo sa povie, potom začne tá premiéra. Ja som presne nevedela, kedy začne tá moja skladba, takže ja som od začiatku sedela s pripraveným mobilom, že si to chcem natočiť. Skoro som rozbila ten mobil, keď to začali hrať. Ja som ho aj pustila na zem. To bol taký zjav emócií...

Je iné, keď človek píše doma nejaké texty, nejakú muziku a nikto iný o tom nevie. Je to také v rámci hobby. A potom, keď za tie roky vidím, že tá skladba, moje myšlienky, ktoré ja som mala v mojej izbe, sú zrazu na veľkom plátne a ja to počujem... To sú životné zážitky.

Ja každý rok píšem list sama sebe, kde si napíšem, čo všetko sa udialo za ten rok. Zatiaľ mám 4 listy lebo 4 roky som v takomto svete a 4 roky robím na tom cédečku. Pre mňa bol vždy sen robiť skladbu do filmu, keďže skoro všetky skladby z cédečka sú jemne scénické. A preto ma veľmi potešilo, že mi Miro s Ivanom dali takúto príležitosť. Teraz sa z toho robí aj videoklip, aby to bolo na Youtube."

Snívaj si sen, makaj na sebe a on sa splní. Jedine toto mi napadne, keď Teri počúvam. A okrem toho, že Teri si tie sny naozaj plní, robí aj krásne veci. Teraz bola súčasťou koncertu, z ktorého výťažok poputoval na humanitárnu pomoc Ukrajine. "Ja som bola na koncerte v Pezinku. Bola to sieť koncertov, ktoré sa konali po celom Slovensku v jeden a ten istý čas. Podľa mňa to bola veľká sila, že v každom kúte Slovenska sa robí niečo také pre Ukrajinu. Keď mi prišlo pozvanie, nezaváhala som. Išla som pomôcť aspoň takýmto spôsobom. Nie všetci dokážeme pomôcť tým ľudom. Nevieme, čo zažívajú na Ukrajine. Neviem si to ani len predstaviť. Až kým sa to nedeje nám. Takže toto je najlepšia vec, ktorú ja ako hudobník dokážem urobiť. Teraz bude ďalší koncert v Novom meste nad Váhom, kedy sa už priamo pomôže ľuďom, ktorých organizátor toho koncertu ubytováva. Sú to mamičky s deťmi, ktoré utekajú pred vojnou."

Aké to bolo mať koncert po takej dlhej dobe? Prišli tam ľudia? "Bolo to úplne plné. Čo bolo pre mňa prekvapivé, lebo ja som poriadne dva roky nezažila publikum. Predtým som bola zvyknutá na to, že tí ľudia sa zapájajú, niekto kričí, niekto tlieska, niekto spieva s tebou... A zároveň ten tlak toho, že tam boli aj ľudia z Ukrajiny... Také niečo viselo vo vzduchu. Celý čas tam bola obrovská emócia. Bolo to veľmi pekné .Muzika, kultúra vždy spájala ľudí. Nazbieralo sa veľa peňazí, ktoré sa poslali na humanitárnu pomoc."

Vyzerá to tak, že Teri si už môže len užívať roky svojej driny. Avšak ona nepoľavuje a stále má ďalšie a ďalšie ambície a sny. "Študujem v prvom ročníku v Banskej Štiavnici jazzovú harmóniu, jazzový spev a interpretáciu. Takže tomuto by som sa veľmi rada venovala a mala nejaké to poznanie o hube. Nie len spievať, ale tomu aj rozumieť. Pretože to je tiež dôležité. Taktiež si potom vedieť aranžovať veci a nebyť závislá od iných ľudí, čo mne nikdy nevadilo, lebo ja robím so skvelými ľuďmi .

Samozrejme, chcem konečne vydať to cédečko. To je veľká vec, ktorú chcem dokončiť a verím tomu že cd vyjde v máii 2022 a v lete sa spraví malé koncertné turné po Slovensku, ktoré sa buď začne alebo zavŕši v Bratislave. Potom mám naplánované koncerty na september, október a dúfam, že všetko vyjde tak, ako má.

Mojim najväčším snom je, aby si ľudia tie moje skladby spievali. Aby prišli na koncert a so mnou si to spievali. Lebo každý hovorí, že muziku robíme pre ľudí. Áno, robíme ju pre ľudí, ale v prvom rade to robíme pre seba. A pre ten náš pocit. Keby som ja sama tomu neverila, tak nemôžem očakávať od ľudí, že oni tomu budú veriť. To by bolo sebecké."

Michelle Kubištová

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín